druhy mágie

MAGIA NATURALIS - Prírodná mágia

 

Je založená na poznatkoch o okultnom pôsobení prírodnín (rastlín, kameňov, bylín, ale aj kovov, drahokamov a ďalších vecí). Určité predmety majú okultné vlastnosti a môžu vyvolať sily, ktoré možno usmerniť k vlastným potrebám magika. Ide tu nielen o fyzické objekty, ale napríklad aj o farby, vône a iné prostriedky nehmotného charakteru. Poznatky o týchto veciach boli prevažne tajné a boli prenášané iba na vybrané osoby. V značnej miere sa poznatky o prírodnej mágii uchovali u vidieckych čarodejníc, bylinkárok a vediem. Základy prírodnej mágie nachádzame už v diele H. C. Agrippy z Nettesheimu, klasikom prírodnej mágie je však predovšetkým G. della Porta, autor knihy Magia Naturalis (Lyon 1571), renesančný taliansky prírodovedec, ktorý v roku 1560 založil Akadémiu pre výskum tajomstiev prírody a preslávil sa tiež svojím učením o charakterológií ľudskej fyziognómie. Prírodná mágia je založená na tézach o vzájomnej sympatii a antipatii medzi jednotlivými predmetmi a vecami.

Oproti nekritickému Agrippovi z Nettesheimu sa G. della Porta pokúsil niektoré tvrdenia prírodnej mágie, obsiahnuté napríklad v spisoch Pliniových a iných, overiť a preskúmať. Do určitej doby bola prírodnou mágiou silno ovplyvňovaná medicína, predovšetkým lekárska prax Paracelsova. Podľa A. Lehmana (1908) práve vďaka prírodnej mágií prechádzala mágia od starých magických vied k modernej prírodovede a sama prírodná mágia sa neskôr (17.-18. storočie) premieňala na praktickú fyziku a chémiu. Už Agrippa z Nettesheimu poukázal na to, že zvieratá majú podivuhodné poznatky o moci niektorých bylín, ktoré inštinktívne vyhľadávajú v dobe nemocí a poranení. Príkladom prírodne magického vplyvu je pôsobenie určitých drahokamov ako prevencia proti určitým chorobám, ale aj proti niektorým návykom a nerestiam. Sympatie a antipatie medzi jednotlivými vecami je možné určiť podľa ich astrologických korešpondencií.

MAGIA INATURALIS – PSYCHURGIA

Definícia psychurgie podľa O. Eliáša znie: "Psychurgia je magické umenie stýkať sa s duchovnými bytosťami s výnimkou vysokých inteligencií božského rádu". Predmetom psychurgie je teda práca s astrálnymi bytosťami najširšej škály. Jedná sa prevažne o astrálne larvy, duchov živlov, elementálov, elementárov a astrálne telá. Primitívna psychurgia sa orientuje prevažne na tvorenie lariev prevažne sexuálneho charakteru. Predstavy následne dávajú týmto larvám formu a emócie ich dynamizujú. Uplatňuje sa pri tom určitý postup, kde neodmysliteľnou súčasťou sú parfémy. Styk s larvou napríklad vo forme sukuby sa uskutočňuje priamo počas spánku formou živého sna, ktorého obsahom je predmetná sexuálna interakcia. Toto bol jednoduchý príklad tvorenia primitívnej astrálnej larvy.

Poznámka: Moderný mág nikdy nepracuje s krvavými obeťami. Namiesto krvavých obetí využíva náhrady vo forme symbolov. Krv je nahradená vínom a samotné telo obete dnes predstavuje chlieb a pod.

MÁGIA CHAOSU

 

Mágia chaosu je jedna z najmladších a najprogresívnejšich foriem súčasnej mágie v západnom svete. Vyznačuje sa nedogmatickým prístupom ku všetkým tradíciám a snaží sa z okultnej praxe vyťažiť maximum, t.j. to, čo „funguje“. Rituály zbavené nefunkčných historických nánosov, oddeľovanie nekritického balastu a prežitkov, v neposlednej rade aj snaha o vysvetlenie vzťahov so silnými paradigmami súčasného sveta – náboženstvom a vedou, to všetko ponúka človeku vychovanému koncom 20. storočia prijateľný pohľad na okultno, v čase kedy sa materialistické vedecké koncepcie a rôzne ezoterické učenia pod rúškom tolerancie uškŕňajú jedna druhej za chrbtom.Základnou črtou mágie chaosu je, že netvorí žiaden ucelený systém. Každá úspešná okultná škola, podobne ako náboženstvo má vytvorenú štruktúru, učenie, dogmy a pravidlá. Mágia chaosu poskytuje iba rámec, rámec činnosti adepta. Žiaden mág chaosu by nemal ustrnúť a začať si z neho vytvárať metafyzický systém. Jediný systém, ktorý si adept vytvára, je systém práce.